Tretí podnik v odvetví Topvar, a. s. ako aj štvrtý najväčší pivovar Steiger sa rozhodli, že väčšiu časť dane premietnu do cien a menšiu časť zvýšenej dane zoberú na seba. Topvar v roku 2004 znížil výrobu o 15 % na 570 tisíc hektolitrov, Steiger sa zmenšil o pätinu na zhruba 175 tisíc hektolitrov. Steigeru to však paradoxne pomohlo k vyššej ziskovosti, keďže po znížení produkcie pod dvestotisíc hektolitrov už mohol využívať zvýhodnenú daň pre malé pivovary, a tak rok 2004 uzatvoril so ziskom zhruba 20 miliónov korún. Nateraz zvažuje, že až do oživenia trhu zostane pod hranicou výroby dvestotisíc hektolitrov a využije zvýhodnenú daň, no dlhodobo má ambíciu rásť.
Predstavitelia pivovarov sa zhodli, že uhrádzanie zvýšenej spotrebnej dane museli zohľadniť aj v utlmení dlhodobo výrazných marketingových aktivít. Heineken objednáva televízne reklamy už len na najvýznamnejšiu značku Zlatý Bažant. Ostatné pivovary sa televíznych spotov vzdali. Steiger znížil celkové výdavky na propagáciu. Zvyšné zdroje presunul na priamu podporu predaja v obchodných sieťach a získanie viac obchodných zástupcov. Prestal sa venovať charite, kedysi dával peniaze aj nemocniciam, no po zavedení vyšších daní na to nemá. Menej peňazí pivovarom zostáva aj na sponzorovanie športu. Akcie regionálneho významu úplne opustili. Podporujú len v celoslovensky najúspešnejšie športy, kde je propagovaný subjekt najviac viditeľný. Pre Heineken je to futbalová Corgoň liga a majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, Steiger aj Topvar zostávajú v hokejových kluboch Zvolena a bratislavského Slovana.
Zmenšenie trhu
Zmenšenie trhu vyvoláva medzi pivovarmi väčší konkurenčný boj. Kým pred dvoma rokmi pivovary svorne kritizovali vládu za vyššie dane, tak teraz v roku 2005 si vyčítajú praktiky, ktoré podľa nich nemajú nič spoločné so serióznym podnikaním. Menším pivovarom v slovenskom vlastníctve sa nepáči, že im nadnárodní konkurenti SABMiller a Heineken berú čoraz viac zmluvných výčapov. Boj o krčmy a reštaurácie, kde sa pivo predáva s vyššou maržou ako v obchodoch, sa pritvrdzuje. Finančne silnejšie podniky prichádzajú za krčmármi s oveľa atraktívnejšími ponukami na vybavenie ich prevádzok ako pred pár rokmi. Vytláčanie menších konkurentov z krčiem sa väčším podnikom vracia tak, že práve malé pivovary sa snažia viac presadiť v predajniach maloobchodných reťazcov. Začali tam dodávať veľmi lacné pivá s cenou často pod šesť korún za fľašku. Väčšie pivovary tvrdia, že pri takto lacnom pive určite trpí jeho kvalita. Takže tieto praktiky poškodzujú meno slovenského piva ako takého. K dodávkam lacnejších pív pritom menšie pivovary pristúpili na základe požiadaviek reťazcov. Tie totiž začali vypisovať tendre na privátne značky.
V minulosti stačilo krčmu vybaviť len výčapom a pohármi, teraz môžu prevádzkari získať aj kompletné vybavenie letných terás stolmi a stoličkami s vyobrazením loga predávanej značky. Menší pivovar môže dať plné vybavenie najväčším zmluvným pohostinstvám. Ak pivovar vybaví krčmu iba výčapom či pohármi, stojí ho to stotisíc korún, no dodávka stolov a stoličiek posunú investíciu v krajnom prípade až na jeden milión korún. Veľké pivovary sa snažia konkurenciu vytlačiť už nielen z väčších reštaurácií v centrách miest, ale bojuje sa aj o menšie krčmy na vidieku. Lanárenie pohostinstiev na zmenu značiek prerástlo do tej miery, že krčmári doslova licitujú, kto im dá viac. Predaj sudového piva do pohostinstiev je pre pivovary síce náročnejší na vstupné investície, ale v dlhšom čase na ňom môžu zarobiť viac ako na fľaškovom pive v obchodoch.
