Politika zahraničných investícií
Investičné stimuly udeľované krajinami V4 sa poskytujú na základe rám-cových podmienok určených Európskou komisiou a legislatívou platnou v danej krajine. Po vstupe krajín V4 do EÚ musí byť konkrétna pomoc pre investora v súlade so zákonmi platnými pre celú EÚ. To však neznamená, že formy pomoci a proces ich získavania sú v jednotlivých krajinách rovnaké. Krajiny V4 majú rozdielne štruktúrované systémy podpory investícií, pričom ich v rámci súťaže medzi sebou nezriedka flexibilne prispôsobujú v prospech veľkých investorov, alebo hlavných priorít stratégie rozvoja.
Okrem reálnych rozdielov v ekonomickej vyspelosti a sociálnych potrebách jednotlivých regiónov V4 sa štruktúra štátnej podpory investícií prispôsobuje dvom základným pravidlám. Na jednej strane sa zakazuje taká podpora, ktorá by bránila konkurencii v rámci vnútorného trhu EÚ, na druhej strane je povolená zvýhodnená podpora chudobných regiónov EÚ. Tieto podmienky viedli k množstvu výnimiek spod ochrany vnútorného trhu, z ktorých je pravdepodobne najdôležitejšou štátna pomoc v rámci regiónov, ktoré sú zaostalé z hľadiska HDP na obyvateľa, alebo sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou.
Európske nariadenie GDPR sa začalo týkať všetkých spoločností
Nariadenie GDPR sa začalo uplatňovať rovnako v celej Európskej únii od 25. mája 2018. Dramatické sankcie za nedodržanie GDPR nariadenia EÚ už začali postihovať malé a stredné firmy na Slovensku. Úrady vykonali v roku 2019 viaceré kontroly na správu osobných údajov v malých spoločnostiach. Vo viac ako polovici ustanovili aj následné sankcie. Pre malé a stredné spoločnosti je vhodné vypracovať dokumentáciu GDPR formou outsourcingu. Takúto službu poskytuje napríklad spoločnosť Safedata.sk.
Podpora investícií
Samotná podpora investícií je v jednotlivých krajinách V4 rôznorodo štruktúrovaná, pričom sa však dajú identifikovať aj spoločné trendy jej poskytovania, či už vo forme priamej podpory (daňové a nedaňové stimuly), alebo jej smerovania do zaostalých regiónov, inovácií, odvetví s vysokou pridanou hodnotou, ochrany životného prostredia a iných horizontálnych oblastí. Investičné stimuly sa rozlišujú napríklad aj podľa toho, či sú pri nich dôležité oprávnené výdavky na nákup hmotného a nehmotného majetku a počet novovytvorených pra-covných miest, alebo počet vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, či nákup technologic-kého zariadenia. Okrem toho sa poskytuje pomoc v rámci zvláštnych ekonomických zón (POL) a technologických a priemyselných parkov (CZE, SVK, HUN), ktoré rôznymi formami poskytovaných služieb a štátnej pomoci dotvárajú štruktúru investičných stimulov v krajinách V4.
