Slovensko
Zväz pestovateľov cukrovej repy v SR sa domnieva, že k poklesu výroby cukru pri nižších cenách určite dôjde. Ak sa zvýši efektívnosť, Slovensko bude vedieť ročne vyrobiť aspoň 150 až 160 tisíc ton cukru pre terajšiu vlastnú spotrebu. Oproti terajším výrobným kvótam by tak krajina vyrábala približne o 50 tisíc ton cukru menej. To by bolo sprevádzané aj poklesom osevných plôch repy z terajších 33 tisíc hektárov na 20 až 25 tisíc hektár. Navrhované nižšie ceny repy menej efektívni roľníci neprežijú. Hektárové výnosy repy musia prekročiť hranicu 50 ton. V roku 2004 pri veľmi priaznivom počasí a rekordnej výrobe cukru viac ako 230 tisíc ton bol hektárový výnos len 48 ton. Na Slovensku v súčasnosti pracujú štyri cukrovary ovládané trojicou západoeurópskych koncernov. Je otázne, koľko ich zostane po poklese výroby. Reforma zakazuje presun výrobných kvót medzi členskými krajinami EÚ, a preto majiteľ nemôže rátať s tým, že ak zavrie cukrovar na Slovensku, jeho výrobu si jednoducho presunie do iného podniku v Nemecku či Francúzsku.
Kľúčom k prežitiu bude efektívnosť výroby, ktorá sa odvíja najmä od spracovateľskej kapacity. V cukrovaroch v starých krajinách Európskej únie dosahuje až desaťtisíc ton denne. Najviac repy šesťtisíc ton dokáže v súčasnosti spracovať dunajskostredský Eastern Sugar, ktorý vlastní nemecký vodca európskeho trhu Südzucker spolu s britským Tate & Lyle. Na raste kapacity pracoval aj Považský cukor v Trenčianskej Teplej, ktorý ovláda nemecký Nordzucker. V roku 2004 začal s investíciou, ktorá jeho spracovateľské kapacity zvyšuje z 2 600 na 6 000 ton. Na prežitie v EÚ by to zrejme malo stačiť. Predseda predstavenstva Ivan Kardoš sa však domnieva, že keby investor skôr vedel, ako radikálne mieni Európska únia reformovať cukrový režim, investíciu za 1,1 miliardy korún by na Slovensko asi neumiestnil.
Rýchlu návratnosť investícií vložených do modernizácie chceli slovenskí cukrovarníci zabezpečiť práve vďaka výhodám cukorného režimu. V záujme zlacnenia cukru im však reforma berie výhody veľmi rýchlo. Najhoršia situácia v odvetví bola v rokoch 1995 až 2000. Dovozy prebytkového cukru z Poľska vtedy znížili predajné ceny cukru z 19 na 12 korún za kilogram. Obrat nastal v roku 2001, keď slovenská vláda zaviedla ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom. K zaujímavejším ziskom v stovkách miliónov korún sa jednotlivé slovenské cukrovarnícke skupiny vedeli prepracovať naozaj až po vstupe do EÚ. V súčasnosti kilogram cukru predávajú priemerne až za 28 korún.
V dôsledku pripravovanej reformy cukorného režimu EÚ, ktorá má v Európe znížiť ceny cukru a zamedziť jeho prebytočnej výrobe, vypadáva z terajšej štvorice slovenských cukrovarov jedena prevádzka. Rakúska Agrana sa rozhodla, že na Slovensku bude vo výrobe cukru pokračovať len s jedným podnikom, a to v Seredi. Druhý, rimavskosobotský cukrovar svojej tunajšej dcéry, spoločnosti Slovenské cukrovary do konca roku zatvorí. Agrana však nebude na Slovensku znižovať doterajšiu produkciu a chce aj naďalej ročne produkovať aspoň 56 700 ton, tak ako to štát určil ešte pred vstupom SR do EÚ. Pre zachovanie výrobnej kvóty bude investovať do rozšírenia sereďského cukrovaru.
Výrobné kvóty
Pridelené výrobné kvóty nebudú redukovať ani zvyšné dva slovenské cukrovary. Najväčšia výrobná kapacita Považský cukor Trenčianska Teplá, ktorý patrí nemeckému koncernu Nordzucker, chce aj po zavedení zreformovaného režimu vyrábať pre vnútorný trh únie minimálne 81 tisíc ton cukru. Dunajskostredský cukrovar Eastern Sugar ovládaný nemeckým Südzucker a britským Tate & Lyle má zasa svoju kvótu stanovenú na 70 tisíc ton. Do najbližšej jesennej kampane by teda mali vstúpiť už len tri slovenské cukrovary. Naďalej chcú pre spoločný trh EÚ vyrábať povolených 207 tisíc ton cukru.
V kampani v roku 2005, keď si cukrovary ešte mohli užívať výhody doterajšieho režimu EÚ, sa Slovensko dopracovalo k desaťpercentnému medziročnému nárastu, ktorý priniesol rekordnú výrobu presahujúcu až štvrť milióna ton cukru. Okrem výhod cukorného režimu za tým stojí aj bohatá úroda repy a neustále zvyšovanie produktivity odvetvia. V súčasnosti v cukrovarníctve SR pracuje už len sedemsto ľudí. Pred vyše desiatimi rokmi, keď na Slovensku vyrábalo deväť cukrovarov, malo odvetvie skoro dva a pol tisíca zamestnancov.
Radikálnu reformu vítajú potravinári. Okrem zníženia cien repného cukru totiž EU rozširuje priestor aj na výrobu lacnejšieho náhradného sladidla izoglukózy. Reforma zvyšuje tomuto kukuričnému sladidlu celoeurópsku produkčnú kvótu o tristotisíc ton. Jediný slovenský výrobca Amylum Boleráz pritom v roku 2004 predal 43 tisíc ton. Potravinári už však stihli Brusel skritizovať za to, že odškodnenie uzatváraných cukrovarov presúva na podniky, ktoré v odvetví zostanú. Životaschopní hráči si totiž ešte niekoľko rokov budú tieto náklady premietať do cien a potravinári si tak na lacnejší cukor z ich produkcie budú musieť počkať. Európska komisia predpokladá, že spotrebitelia by mali zlacnenie cukru pociťovať zhruba od roku 2010. Cukrovarníci síce tvrdia, že potravinári výrobky vo vidine vlastných ziskov zlacňovať nebudú, ale obchod na nich bude tlačiť tak ako doteraz. Navyše tlak na ceny vytvoria aj dovozy cukru z tretích krajín.
Úlohy:
- Použite metódu odvetvových scenárov a zostavte množinu scenárov cukrovarníctva na Slovensku pred vstupom do Európskej únie.
- Použite metódu odvetvových scenárov a zostavte množinu scenárov cukrovarníctva v členských krajinách Európskej únie po prijatí reformných opatrení.
- Použite metódu odvetvových scenárov a zostavte množinu scenárov cukrovarníctva na Slovensku po prijatí reformných opatrení Európskej únie.
- Vypracujte jednotlivé scenáre, uveďte ich kladné a záporné dôsledky na odvetvie samotné, nadväzujúce odvetvia a na relevantné sektory makroprostredia.
