Z dôvodu kritiky klasickej teórie pre jej pohľad na človeka len ako na stroj, vznikol nový prístup – neoklasická teória /behavioristická koncepcia/. Základom tejto teórie sú behavioristické vedy, ktoré zdôrazňujú psychologicko-sociálnu stránku. Upriamili pozornosť na človeka, všímali si skupinové správanie a konanie ľudí, sledovali konflikty a spoluprácu, komunikáciu, štýl vedenia. Na základe psychologických a sociologických poznatkov tento smer odvodzuje odporúčania na výber a rozmiestňovanie pracovníkov, na vedenie ľudí a ich stimuláciu. snaží reagovať na príliš ekonomické prístupy taylorizmu. Niektorí autori ju považujú za jednu z klasických prístupov k manažmentu, iní v nej vidia počiatok nástupu širšej skupiny behavioristických prístupov. Predpokladom pre jej rozvinutie je rozvoj sociológie a psychológie práce a z toho vyplývajúce nové chápanie človeka v organizácii. Do popredia skúmania vystupujú psychologické a sociálne faktory ako sociálne potreby, potreby vzťahov medzi ľuďmi a pod.
Hlavnými predstaviteľmi sú E. Mayo a M. P. Folletová.
Škola ľudských vzťahov zdôrazňuje, že sama práca, podmienky výrobného procesu ako aj fyzické potreby ľudí majú menší vplyv na výsledky práce, ako sociálne a psychologické faktory.
Predstavitelia tohto prístupu došli k nasledujúcim záverom:
- človek v podniku je predovšetkým sociálnou bytosťou a ako taký chce žiť, pracovať a byť uznávaný
- prirodzenosti človeka vyhovuje určitá pracovná autonómnosť a pocit aktívnej tvorivej činnosti
- manažéri by mali podriadených zamestnancov považovať za spolupracovníkov, doceňovať nepriame metódy ich riadenia, správne ich motivovať
Americký sociológ Elton Mayo so svojimi spolupracovníkmi uskutočnil v Hawthorne výskum, podľa čoho aj dostal názov „hawthornské experimenty“. V závode skúmali vzťah medzi intenzitou osvetlenia a účinnosťou práce robotníkov. Experiment znamenal odklon od dovtedajších predstáv , podľa ktorých osvetlenie, prac. podmienky a iné fyzické z fyziologické premenné veličiny v kombinácii s peňažnými stimulmi sú primárnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú produktivitu práce a výrobu. Dospelo sa k záveru, že rozhodujúci vplyv nemajú hmotné, ale psychologické a sociálne faktory.
Výsledky hawthornských experimentov veľmi ovplyvnili myslenie v riadení a mali dôležitú úlohu pri rozvoji teórie manažmentu. Zakladateľom tejto teórie sa vyčítalo, že prehnane zdôrazňovali psychologicko-sociálne aspekty riadenia, a že nebrali do úvahy pôsobenie ekonomického, politického a iného prostredia.
Uvedený prístup mal veľký vplyv na ďalší rozvoj manažérskeho myslenia. Avšak napriek tomu do manažérskej praxe sa presadzoval veľmi ťažko. Širší priestor dostal až po 2. svetovej vojne, keď nastupuje nová vlna behavioristov: (A. Maslow, C. Alderfer, F. Herzberg).
Svoju pozitívnu úlohu tu zohral nástup nových technológií, potreba rozvoja ľudských zdrojov a postupné zbližovanie s ďalšími teóriami a prístupmi – najmä systémovými. Behavioristické teórie sa zameriavajú na skúmanie človeka v pracovných vzťahoch, na jeho pracovné správanie, pri čom do popredia vystupuje zameranie na skúmanie efektívnosti vedenia ľudí, skúmanie účinného štýlu riadenia, dôraz na pracovnú motiváciu.
