Podnikatelia

Súkromné osoby však budú podľa odhadov a úvodných ohlasov tvoriť maximálne dve pätiny klientely. V tej by mali dominovať podnikatelia a podniky, pre ktoré bude sklad možnosťou, ako sa vyhnúť nájmu nepotrebne veľkej skladovacej plochy. „Prenajíma sa obvykle aspoň sto štvorcových metrov, menej získate ťažko. Napríklad pre obchodný podnik predávajúci rozmermi malé, no cenné a citlivé súčiastky, postačuje niekoľko štvorcových metrov“, opisuje Kalman ďalší typ v zahraničí zvyčajného zákazníka. Okrem tovaru Read More

Postavenie skladu, dokonca s inovatívnymi prvkami a zatiaľ s otvoreným vývojom, nevyzerá na prvý pohľad ako nezvyčajný podnikateľský počin. V prípade projektu bratislavského podniku Sklados, s. s r. o., však ide o jeden z prvých samoobslužných skladov   v strednej Európe a vôbec prvý na Slovensku. Podľa konateľa Pavla Kalmana je však dopyt po takomto type služby výsledkom istého stupňa rozvoja spoločnosti, tak rastúceho počtu ľudí, ktorí dočasne odchádzajú za prácou, ako aj rozmachu malého a stredného podnikania. 

Štart

Read More

Slovensko

Zväz pestovateľov cukrovej repy v SR sa domnieva, že k poklesu výroby cukru pri nižších cenách určite dôjde. Ak sa zvýši efektívnosť, Slovensko bude vedieť ročne vyrobiť aspoň 150 až 160 tisíc ton cukru pre terajšiu vlastnú spotrebu. Oproti terajším výrobným kvótam by tak krajina vyrábala približne o 50 tisíc ton cukru menej. To by bolo sprevádzané aj poklesom osevných plôch repy z terajších 33 tisíc hektárov na 20 až 25 tisíc hektár. Navrhované nižšie ceny repy menej efektívni roľníci neprežijú. Hektárové výnosy repy musia prekročiť hranicu 50 ton. V roku 2004 pri veľmi priaznivom počasí a rekordnej výrobe cukru viac ako 230 tisíc ton bol hektárový výnos len 48 ton. Na Slovensku v súčasnosti pracujú štyri cukrovary ovládané trojicou západoeurópskych koncernov. Je otázne, koľko ich zostane po poklese výroby. Reforma zakazuje presun výrobných kvót medzi členskými krajinami EÚ, a preto majiteľ nemôže rátať s tým, že ak zavrie cukrovar na Slovensku, jeho výrobu si jednoducho presunie do iného podniku v Nemecku či Francúzsku. Read More

Európska komisia v júni 2005 schválila nový návrh reformy drahého a zastaraného cukrového režimu Európskej únie. Oproti návrhu spred roka, ktorý neprešiel cez Radu ministrov poľnohospodárstva, z neho vypadlo administratívne znižovanie výrobných kvót a presúvanie kvót medzi krajinami. Očakáva sa, že zníženie produkcie cukru v únii o štyri až šesť miliónov ton ročne zabezpečí trh. V krajinách s najnižšou efektívnosťou výroba cukru v prípade presadenia reformy zanikne, vo väčšine ostatných objem produkcie klesne. Ceny cukru sa znížia.

Nový návrh počíta so znížením garantovaných výkupných cien cukru o 39 percent a cukrovej repy o 42 percent. Toto zníženie sa má dosiahnuť za dva roky. Začne sa už v cukrovarníckej kampani 2006 – 2007. Cena tony cukru má podľa návrhu celkovo klesnúť zo súčasných 621 eur na 385 eur (14 740 Sk). Za tonu cukrovej repy dostanú poľnohospodári namiesto 42 eur len 25 eur. Ide o zníženie, ktoré je dokonca výraznejšie, než vo vlaňajšom návrhu Európskej komisie. Európska únia totiž medzitým prehrala spor vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tá rozhodla, že subvencovanie exportu cukru z únie deformuje svetovú cenu a pripravuje tak o príjmy konkurenčných exportérov. Doterajšia kombinácia výrobných kvót, vysokých garantovaných cien a ochrany pred dovozom totiž viedla k tomu, že ceny cukru sú v únii viac ako trojnásobne vyššie než na svetovom trhu. Read More

Európska komisia (EK)

Európska komisia (EK) v júli 2004 navrhla reformu v odvetví pestovania cukrovej repy a výroby cukru. Návrh reaguje na silnejúcu kritiku zo strany rozvojových krajín, ako aj zo strany spotrebiteľov, ktorí doplácajú na regulovaný trh vysokými verejnými nákladmi a vyššou cenou cukru v obchodoch. EK chce uviesť reformu do života už od júla 2005 s tým, že nové pravidlá nadobudnú platnosť postupne počas štyroch rokov. EK navrhuje znížiť výrobné kvóty na cukor o zhruba šestinu na 14,6 milióna ton. Okrem toho chce o tretinu znížiť intervenčné ceny na 421 eur (16 430 korún) za tonu cukru. Výpadok príjmov by mala poľnohospodárom na 60 percent pokryť jednotná priama platba na farmu, nezávislá od objemu produkcie. Tieto pravidlá by mali platiť aj pre Read More

Podnikanie v cukrovarníctve je významne ovplyvňované stupňom ochrany a regulácie trhu s cukrom. Zásadným medzníkom bol vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a prijatie zásad cukrového režimu (Nariadenie rady EU č. 1260/2001 o systéme organizovania spoločného trhu v sektore cukru). Cukrovarníctvo na Slovensku nie je v súčasnosti atraktívne odvetvie, ale v zahraničí je situácia odlišná. Krajiny EÚ majú od roku 1968 vypracovaný cukrový režim, ktorým si chránia domáce trhy a ktorý im umožňuje vyvážať cukor aj za nižšie ceny, pretože zisky dosiahnu predajom na vnútornom trhu. Krajiny EÚ obhajujú pestovanie cukrovej repy, aj keď výroba izoglukózy je lacnejšia, sociálnymi a krajinotvornými dôvodmi. Zmyslom cukrového režimu je dostať administratívnym Read More

Pred vstupom do Európskej únie

Cukrovarníctvo na Slovensku po roku 1989 prekonalo veľké zmeny. Stratilo tradičné odbytové teritóriá a vyváža len sporadicky. Hlavným trhom je Slovensko, ktoré ročne spotrebuje približne 200 tisíc ton cukru a exportujú sa len prebytky. Pokles odbytu slovenských cukrovarov je spôsobený zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva a celosvetovou nadvýrobou cukru, ktorý sa na Slovensko dováža za mimoriadne nízke ceny. To malo za následok zatvorenie dvoch cukrovarov v Nitre a Pohronskom Ruskove. Kým pred niekoľkými rokmi bola svetová cena cukru 320 USD za tonu, tak v súčasnosti sa ceny cukru na svetových trhoch pohybujú okolo 160 USD za tonu. Slovenský trh nie je chránený pred dovozom príliš lacného cukru z Poľska (3,17 Sk/kg), ale ani pred importom z iných krajín. Aj napriek tejto z hľadiska výrobcov nepriaznivej situácii sa stále produkujú prebytky.
Read More

Perspektívy spoločného stravovania

V celej sústave spoločného stravovania na Slovensku prebiehajú zásadné systémové zmeny, ktoré boli vyvolané transformáciou na podmienky trhového hospodárstva. Ako prvé boli sprivatizované tzv. otvorené formy verejného stravovania, ktorými sú reštaurácie, kaviarne, pohostinstvá, motoresty a bufety. Privatizácia tzv. uzatvorených foriem, do ktorých patria závodné stravovanie, školské a nemocničné jedálne, je zložitejšia, pretože tieto formy plnia aj určité sociálne funkcie. Predpokladá sa, že časť nákladov na výrobu jedál v týchto zariadeniach sa bude aj naďalej hradiť zo štátnych, zamestnávateľských (podnikových) a sociálnych fondov. Ukazuje sa, že pri dodržaní určitých podmienok sú aj uzatvorené stravovacie zariadenia atraktívne pre súkromné podnikanie. Read More

VoIP

VoIP na jednej strane otvára príležitosť pre začínajúce podniky a na rast podnikov, ktoré v hlasových službách v minulosti nepodnikali. Na druhej strane môže skomplikovať situáciu tradičným telekomunikačným podnikom. K alternatívnym a mobilným operátorom, ktorí ohrozujú ich postavenie, pribúdajú navyše podniky poskytujúce VoIP. Podľa správy OECD ohrozuje internetová telefónia príjmy fixných operátorov hlavne pri medzinárodných hovoroch. Práve v tejto oblasti vedia podniky ako Skype poskytnúť nižšie ceny. Niektorí dominantní fixní operátori sa snažia brániť tým, že modernizujú svoju zastarávajúcu sieť na IP technológiu, Read More