Max Weber
Jeho snahou bolo povýšiť sociálne vedy na úroveň prísnej vedeckosti, a to tým, že skúmal ich metódy a chápal ich ako čisto opisné. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho, empirickú skutočnosť a podstatu bytia. Na rozdiel od Diltheyovej teórie intuitívneho chápania musí podľa Webera chápajúca sociológia ako „veda, ktorá chce výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho účinky“, pýtať sa racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť. Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu. Ideálny typ je podľa Webera sociologická metóda, ku ktorej sa sociálna skutočnosť musí približovať (je to abstrakcia, ktorá však v skutočnosti neexistuje – čisto trhové hospodárstvo, pozitívna byrokracia). Weber špecifikoval pojem autorita, resp. moc, ktorú spája s pojmom panstvo. Moc a panstvo rozlišuje. Moc chápe ako každú šancu presadiť v rámci spoločenského vzťahu vlastnú vôľu aj proti odporu, bez ohľadu na to v čom táto šanca spočíva. Panstvo chápe ako šancu nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb.
Vytvoril 3 typy panstva:
- tradičné (panstvo založené na tradičných vzťahoch, odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícií),
- legálne (stáva sa z titulu legality, spočíva v dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc),
- charizmatické (založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré hlása)
Weber sa zaoberal organizáciou z hľadiska ekonomickej štruktúry a uplatňovanej moci, skúmal vzťah charakteru moci a stability organizácie. Poznal práce Taylora i Fayola, vo svojom prístupe zovšeobecnil európske a predovšetkým pruské skúsenosti z riadenia štátu. Vypracoval byrokratický model ako ideálny typ organizácie, pri čom byrokraciu chápal v pozitívnom zmysle, ako elitu so špecifickým rozdelením moci, ako ideálny spôsob racionálneho fungovania organizácie. Predpokladom bolo rešpektovanie nasledujúcich základných princípov, v mnohom podobných Fayolovým:
- rozdelenie činnosti na jednotlivé operácie a presné vymedzenie úloh
- organizácia je budovaná na základe hierarchizácie právomocí, a príslušnej zodpovednosti
- vymedzené pravidlá a predpisy pre činnosť a správanie sa zamestnancov
- funkčná autorita založená kvalifikácii, výberu, dodržovaní pravidiel, na služobných vzťahoch bez osobných vplyvov a bez emócií
- súlad kvalifikácie s požiadavkami pracovnej pozície, vysoký stupeň lojality k organizácii a kooperatívny duch
- výkonná administratíva, ktorej vysoká výkonnosť je zabezpečená stálosťou, presnosťou, pevnou disciplínou a spoľahlivosťou
Napriek tomu, že tento prístup na svoju dobu obsahoval veľa pozitívneho, svojim zdôrazňovaním stálosti, presnosti, dôležitosti pravidiel a noriem predstavoval príliš statický pohľad na organizáciu a obsahoval v sebe zárodky strnulosti. To pre rozvoj manažmentu podniku v neskorších rokoch bolo ťažko prijateľné. No na druhej strane tam, kde sa vyžaduje odstránenie ľubovôle v rozhodovaní, kde sa vyžaduje dodržiavanie prísnych pravidiel, tam mnohé z Weberových myšlienok nájdu svoje uplatnenie. Príkladom môže byť zefektívnenie práce orgánov štátnej správy, fungovanie ozbrojených zborov, bezpečnostných organizácií, teda všade tam, kde prísne vyžadovanie dodržovania zákonov a prísnych pravidiel je pre činnosť nevyhnutné.
