Priame zahraničné investície
Priame zahraničné investície (ďalej ako PZI) sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu. PZI tak ako ich chápeme dnes sa začali vo väčšom rozsahu objavovať na konci 19. stor. a boli spojené s britskou imperiálnou koloniálnou ríšou. Priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej investície).
Trvalý podiel vyjadruje existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a podnikom priamej investície a významný stupeň vplyvu na riadenie podniku. Motiváciou priameho investovania je snaha ovládnuť nové trhy a zlepšiť svoju pozíciu v medzinárodnej súťaži. Konkrétne ciele môžu byť rozmanité. Ako odôvodnenie takéhoto konania sa často uvádza, že nadnárodné korporácie prinášajú so sebou do hostiteľskej krajiny vyspelejšiu technológiu, ktorá sa prenesie na domáce podniky, zvýši súhrnnú produktivitu faktorov v ekonomike a prispeje tak k rastu celkovej ekonomickej výkonnosti danej krajiny.
Priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej investície). Každý podnik má iný zámer pre svoj vstup na daný trh. Tento špecifický efekt priamych zahraničných investícií sa označuje pojmom „spillover“ a predstavuje ich ekonomickú externalitu, teda úžitok pre ekonomiku, ktorý sa realizuje nad rámec priamych efektov vyjadrených v trhových transakciách. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že takýto prínos priamych zahraničných investícií bude v konečnom dôsledku vyšší, ako rozsah podpory zahraničnej investície zo strany vlád jednotlivých krajín a taktiež vyšší, ako prínosy, ktoré by dosiahli domáci investori s pomocou vládnej podpory, dosahujúcej rozsah investičného stimulu.
Minulý rok bol charakteristický oživením prílevu priamych zahraničných investícií (PZI) do krajín strednej a východnej Európy. Vyplýva to z analýz Erste Group, ktorá je materskou skupinou Slovenskej sporiteľne. PZI do krajín strednej a východnej Európy zaznamenali v minulom roku 9%-ný nárast.
Podľa informácií zverejnených na stránkach Slovenskej sporiteľne stojí za rastom dobrá ekonomická kondícia a nižší deficit bežného účtu platobnej bilancie krajín v tomto regióne. Výsledkom je tak lepší rating týchto krajín v porovnaní so štátmi ako Taliansko, Španielsko alebo Portugalsko.
Najvýznamnejší prílev PZI zaznamenala v minulom roku Česká republika, kde bol viac ako dvojnásobný a dosiahol relatívnu úroveň takmer 4 % HDP. V nominálnom vyjadrení investície dokonca prekročili úroveň roku 2008. Významné oživenie priamych zahraničných investícií eviduje aj Maďarsko, kde prílev kapitálu dosiahol úroveň 2 % HDP. Maďarsko navyše zaznamenalo aj prebytok bežného účtu platobnej bilancie vo výške 2 % HDP.
Nové investičné projekty na Slovensku v roku 2010 dokázali naštartovať prílev majetkových účastí (equity kapitál), ktorý sa spomalil predovšetkým na prelome rokov 2009 a 2010. V druhom polroku 2010 sa zvýšili aj reinvestované zisky, a to pravdepodobne v dôsledku oživenia priemyslu a ziskovosti tohto sektora. Odlev portfóliových investícií sa zvýšil v prvom polroku 2010, kedy slovenské subjekty kupovali viac zahraničných cenných papierov ako v minulosti.
Oživenie portfóliových investícií v Poľsku a v Českej republike
Od štvrtého štvrťroka 2009 je možné pozorovať v Českej republike a v Poľsku opätovné aktivovanie portfóliových investícií. Najväčšia časť z nich smerovala do dlhových cenných papierov, najmä do vládnych dlhopisov. Devízoví cudzinci zvýšili svoju angažovanosť v českých vládnych cenných papieroch o 5 mld. eur (3,3 % českého HDP) a v poľských o 25 mld. eur (6,1 % poľského HDP). Obidva tieto štáty sa tešia veľkej priazni zahraničných investorov predovšetkým vďaka nižšiemu verejnému dlhu a vysokej odolnosti, ktorú preukázali počas globálnej hospodárskej krízy. Poľské tituly sú však podľa analytikov rizikovejšie ako české, čo je spôsobené absenciou snahy o konsolidáciu rozpočtu a nerovnováhou medzi tuzemským a zahraničným dopytom po poľských dlhopisoch.
Ako to bolo na Slovensku:
V prípade Slovenska dosiahol prílev PZI úroveň 1 % HDP, čo je pozitívny signál oživenia po roku 2009, v ktorom sa prílev PZI prudko spomalil. Podľa informácií Slovenskej sporiteľne bol tento pokles spôsobený čistým odlevom ostatného kapitálu, na ktorý vplývala ako kríza tak pravdepodobne aj vstup krajiny do eurozóny. Dcérske spoločnosti zahraničných skupín totiž po prijatí eura presunuli časť likvidity do zahraničia.
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko sa v roku 2009 prudko spomalil, najmä pre čistý odlev ostatného kapitálu. Okrem krízy môže odlev kapitálu súvisieť so vstupom Slovenska do eurozóny. Domáce dcérske spoločnosti zahraničných matiek, ktoré pred prijatím eura spravovali likviditu na Slovensku, presunuli časť týchto operácií do zahraničia, kde sa teraz spravuje na spoločnej celoeurópskej úrovni. Prílev majetkových účastí (equity kapitál) sa spomalil najmä na prelome rokov 2009 a 2010. Odvtedy došlo k zlepšeniu a doterajšie údaje naznačujú oživenie prílevu majetkových účastí, vďaka novým investičným projektom. Po dočasnom spomalení sa reinvestované zisky v druhom polroku 2010 prudko zvýšili, čo pravdepodobne súvisí so zlepšením ziskovosti a s oživením v priemysle. Odlev portfóliových investícií sa zintenzívnil v prvom polroku 2010 s tým, ako slovenské subjekty kupovali viac zahraničných cenných papierov ako v minulosti.
Ekonomika strednej Európy
Ekonomiky strednej Európy sú trhmi oceňované atraktívnejšie ako niektoré štáty s lepším ratingom (Taliansko, Španielsko, Portugalsko)
Mnohé ekonomiky strednej Európy prekonali krízu vlastnou silou (Česká republika, Slovensko) a bez extrémneho napätia v externom financovaní. Maďarsko bolo nútené podrobiť sa procesu ekonomickej stabilizácie a uskutočniť opravné opatrenia alebo štrukturálne reformy. Vďaka koordinovanej podpore zo strany MMF a EÚ sa im podarilo zredukovať tlak na externé financovanie a vytvoriť priestor pre opatrenia na zníženie nerovnováhy. V Momentálne nastáva skôr druhá situácia. Slovenská republika (s ratingom A+ ) platí nižšiu rizikovú prirážku ako o niekoľko stupňov vyššie hodnotené Španielsko (AA) alebo o niečo lepšie oceňované Taliansko (AA-). Chorvátsko (BBB-) a Maďarsko (BBB-), ktoré sa nachádza na spodnej priečke investičného pásma a Rumunsko (BB+), ktorého hodnotenie bolo v priebehu krízy znížené na stupeň špekulatívny, si požičiavajú lacnejšie ako Portugalsko, ktoré má aj po niekoľkonásobnom znížení stále vyššie ratingové hodnotenie,” dodal Juraj Kotian.
V Maďarsku výrazne poklesla potreba financovania prostredníctvom zahraničného kapitálu
Maďarsko bolo prvou krajinou strednej Európy, ktorú zasiahol odlev kapitálu. Silný odlev portfóliových investícií ochromil miestny dlhopisový trh a dostal maďarskú menu pod tlak. Vláda nebola schopná emitovať nové dlhopisy za prijateľných podmienok, a tak požiadala MMF o podporu. Ostatné krajiny strednej Európy boli odlevom portfóliového kapitálu menej zraniteľné vďaka svojmu (objemovo) výrazne nižšiemu stavu portfóliových investícií.
