Henry Fayol
Bol zakladateľom a hlavným predstaviteľom teórie všeobecnej správy. Bol nazývaný aj „Otec modernej teórie administratívneho manažmentu“. V roku 1860 Fayol absolvoval banskú akadémiu v St. Etienne. Ako 19 – ročný inžinier začal pracovať v uhoľnej a hutníckej spoločnosti. V roku 1888 bol Fayol zvolený za generálneho riaditeľa spoločnosti. V tom čase bola spoločnosť na pokraji krachu. Keď Fayol v roku 1918 odchádzal z tejto funkcie, patrila spoločnosť medzi najsilnejšie francúzske priemyselné koncerny. Na základe svojich dlhoročných manažérskych skúseností, vyvinul koncepciu teórie všeobecnej správy, ktorú publikoval v roku 1917 pod názvom Administration industrielle et générale. V roku 1949 bola preložená a publikovaná v anglickom jazyku ako General and Industrial Management a je považovaná za základné dielo teórie klasického manažmentu.
- Fayol sa na rozdiel od Taylora zameral na riadenie podniku ako celku (t.j. riadenie ako správa). Neopieral sa o experimenty, ale o svoje dlhodobé poznatky a skúsenosti, s dôrazom na subjekt riadenia, na človeka stojaceho v čele podniku, na manažéra, preto je právom považovaný za tvorcu tradičnej teórie manažmentu. Fayol chápe riadenie podniku ako cieľavedomé efektívne využívanie zdrojov na vopred stanovený cieľ. Takéto riadenie spočíva v zladení základných činností (aktivít či funkcií) podniku, za ktoré sú považované:
- technická (technologická, výrobná) činnosť,
- obchodná (nákup, predaj),
- finančná (získavanie a využívanie kapitálu),
- účtovnícka (inventarizácia, bilancovanie, štatistika),
- ochranná1,
- administratívna činnosť, správa, jadro všetkých uvedených činností
- (funkcií) v podniku, starostlivosť o súlad vnútorných a vonkajších podmienok fungovania organizácie.
Práve tejto správe, ktorá vyjadruje podstatu Fayolovho poňatia manažmentu, vytýčil niekoľko základných funkcií, ktoré mnohí súčasní predstavitelia manažmentu vlastne iba rôzne obmieňajú, upravujú či rozširujú.
Fayol ďalej zdôrazňoval, že úspešné správne činnosti – dnes by sme povedali efektívnu realizáciu manažérskych funkcií – je možné dosiahnuť dodržaním skúsenosťami overených zásad (princípov), z ktorých mnohé dodnes pretrvali ako princípy vedeckého riadenia.
Ide o týchto 14 princípov:
- deľba práce (organizovanie, rozdelenie práce na jednotlivé pracoviska a pracovné pozície),
- vyváženosť právomoci a zodpovednosti,
- disciplína,
- vedenie z jedného miesta (zásada jediného nadriadeného),
- jednotnosť vedenia (podriadenosť plánu, jednému cieľu),
- podriadenosť individuálnych záujmov záujmom organizácie,
- spravodlivé odmeňovanie,
- centralizácia vedenia a kontroly,
- stupnica hodností (hierarchizácia vedúcich funkcií),
- poriadok,
- rovnosť správania, takt voči podriadeným,
- stabilita v práci a vo funkcii,
- podnecovanie iniciatívy,
- korporatívny duch v pracovných skupinách.
Rozhodujúcim prínosom Fayolovej teórie je vymedzenie riadenia ako osobitej činnosti, stanovenie jej základných funkcií a špecifikácia princípov efektívneho riadenia podniku1. Napriek využitiu obrovských osobných skúseností z riadenia veľkého podniku zostáva určitým obmedzením tejto teórie nedostatok vedeckého základu, prílišný empirizmus. Nedocenené zostali aj psychologické a sociologické súvislosti správania sa človeka v organizácii.
Byrokratická teória zdôrazňuje nutnosť existencie presne určenej formálnej organizácie, pri ktorej je pravidlom jednoznačná hierarchia právomoci a pravidiel.
