Európska komisia (EK)
Európska komisia (EK) v júli 2004 navrhla reformu v odvetví pestovania cukrovej repy a výroby cukru. Návrh reaguje na silnejúcu kritiku zo strany rozvojových krajín, ako aj zo strany spotrebiteľov, ktorí doplácajú na regulovaný trh vysokými verejnými nákladmi a vyššou cenou cukru v obchodoch. EK chce uviesť reformu do života už od júla 2005 s tým, že nové pravidlá nadobudnú platnosť postupne počas štyroch rokov. EK navrhuje znížiť výrobné kvóty na cukor o zhruba šestinu na 14,6 milióna ton. Okrem toho chce o tretinu znížiť intervenčné ceny na 421 eur (16 430 korún) za tonu cukru. Výpadok príjmov by mala poľnohospodárom na 60 percent pokryť jednotná priama platba na farmu, nezávislá od objemu produkcie. Tieto pravidlá by mali platiť aj pre poľnohospodárov z nových členských krajín, ktorí budú mať pri cukre naďalej rovnaké podmienky ako stará Európa. Návrhom obmedzuje aj exportné subvencie na vývoz cukru. Kvóta na subvencovaný export sa zmenšuje o dva milióny ton na 0,4 milióna ton ročne. Únia bude naďalej nakupovať nerafinovaný cukor z krajín bývalých kolónií z Afriky, Karibiku, Tichomoria a Indie, avšak chce znížiť nákupnú cenu za týchto 1,3 milióna ton polotovaru. Kompenzácie dostanú aj výrobcovia cukru. Za každú stratenú tonu produkcie maximálne 250 eur. Prijatiu reformy budú predchádzať mesiace ťažkých rokovaní. Pestovatelia aj producenti z EÚ ju okamžite zmietli zo stola ako príliš drastickú. Podľa ich názoru povedie k ukončeniu pestovania cukrovej repy a výroby cukru vo viacerých členských krajinách únie. Odvetvie výroby cukru v únii však dávno nie je konkurencieschopné. V období 1990 – 2001 skrachovalo v EÚ stopäť cukrovarov a o prácu v odvetví prišlo 17 tisíc ľudí.
V prípade prijatia reformy v sektore nastane ďalšia reštrukturalizácia. Bude znamenať stratu ďalších pracovných miest a zanikne aj časť cukrovarov. Pestovanie repy a následne aj výroba cukru sa zrejme skoncentrujú v krajinách, ktoré vedia repu vyrobiť najefektívnejšie – vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Nemecku a Poľsku. Obmedzenie pestovania repy a výroby cukru tak hrozí aj Slovensku. Spotrebiteľov však poteší pokles maloobchodných cien cukru.
Svetová obchodná organizácia (WTO)
Svetová obchodná organizácia (WTO) v auguste 2004 vydala predbežné rozhodnutie, podľa ktorého subvencie EÚ výrobcom cukru predstavujú nespravodlivé zvýhodnenie na svetovom trhu cukru. Exportné subvencie pre výrobcov cukru v EÚ znižujú podľa WTO priemerné ceny na svetovom trhu a oberajú o príjmy farmárov, ktorí exportujú bez štátnej podpory. Rozhodnutie WTO prišlo len tri týždne po tom, čo Európska komisia navrhla reformu cukrového režimu, ktorá počíta so znížením výrobných kvót, tretinovým znížením garantovaných cien a výrazným znížením vývozu cukru z únie. WTO dala v predbežnom rozhodnutí za pravdu Brazílii, Austrálii a Thajsku, ktoré spoločne napadli cukrový režim únie. Žalujúce strany tvrdili, že exportné subvencie na vývoz cukru z EÚ nie sú v súlade s pravidlami WTO. Európska únia dotuje štyrikrát väčší objem exportovaného cukru, ako povoľuje WTO. Táto skutočnosť zvýši tlak na členské krajiny EÚ, z ktorých väčšina prijala návrh reformy cukrového režimu od Európskej komisie pomerne vlažne a presadzuje zmiernenie a odloženie reštrukturalizačných opatrení.
O potrebe reformovať cukrový režim panuje medzi krajinami EU všeobecná zhoda. Otázne sú však jej časový rámec a technické aspekty. Otvorene plán podporili jedine Veľká Británia, Švédsko a Dánsko. Zásadne proti sú Španielsko či Írsko. Nemecko a Francúzsko, dvaja najväčší producenti cukru v EÚ, majú tiež výhrady. Poľsko, cukrová trojka únie, podmieňuje podporu návrhu viacerými zmenami. Najväčší odpor je voči termínu spustenia reformy, navrhovanému už na polovicu roku 2005. Súčasný systém pritom zatiaľ platí do polovice roku 2006.
V súčasnej podobe stojí cukrový režim spoločný rozpočet EÚ viac ako 1,7 miliardy eur (takmer 68 miliárd korún) ročne. Garantovaná cena za tonu cukru vyrobenú v rámci povolených kvót dosahuje 631,90 eura (25 220 korún), čo predstavuje viac ako trojnásobok svetovej ceny. Kvóta na výrobu cukru, ktorý má zaručenú takúto vysokú cenu, predstavuje 17,4 milióna ton. Objemy vyrobené nad kvótu musí výrobca vyviezť mimo trhu EÚ a bez exportnej podpory. Únia sa na svetovej výrobe cukru podieľa štrnástimi percentami. Výrobná kvóta nielenže pokrýva vnútornú spotrebu v EÚ, ale z peňazí daňových poplatníkov sa dotuje aj vývoz 2,4 milióna ton na svetové trhy. Táto skutočnosť sa nepáči rozvojovým krajinám na čele s najväčším svetovým producentom cukru na svete Brazíliou. Napadli exportné subvencie EÚ, ktoré podľa nich znižujú svetové ceny cukru.
Európska komisia
EK navrhla cukrový režim reformovať dvoma základnými opatreniami. Prvým je zníženie výrobnej kvóty na 14,6 milióna ton. Väčšina zníženia kvóty pripadne na zmenšenie objemu dotovaného exportu cukru na pätinu súčasného objemu. Výrazne sa budú znižovať aj garantované ceny cukru a cukrovej repy. Cena, ktorú majú cukrovary istú, by mala klesnúť o tretinu na 421 eur za tonu. Pestovateľom repy bude nový režim podľa návrhu garantovať 27,4 eura (približne 1 100 korún) za tonu repy, o 37 percent menej ako dnes. Šesťdesiat percent výpadku príjmu spôsobeného znížením garantovanej ceny repy poľnohospodárom vykompenzuje jednotná platba na farmu. Táto podpora nie je závislá od objemu produkcie. Jednorazovo by mali nárok na kompenzácie mať aj cukrovary, ktoré sa neudržia na trhu. V takom prípade sa ich kvóta zruší. Na reštrukturalizáciu spracovateľov však chce Brusel prispievať len polovicou, zvyšok zdrojov by mali doplatiť členské štáty z národných rozpočtov. Komisia navrhla reformu zavádzať postupne. Plne by sa mala prejaviť až v sezóne 2008/2009.
Ohrození sú najmä pestovatelia a spracovatelia v južných a severských krajinách EÚ. Francúzsko, Nemecko či Poľsko totiž dokážu vyprodukovať repu a následne aj cukor nákladovo efektívnejšie. Slovensko je približne v polovici pelotónu a kolaps odvetviamu ani v prípade reformy nehrozí. Kým doteraz sa kvóta môže presúvať len v rámci krajiny, po novom by sa mala dať prenášať v rámci celej únie. Reforma bude znamenať minimálne reštrukturalizáciu producentov s vysokými nákladmi a v najhoršom prípade sa na trhu neudržia a budú ho musieť opustiť. Poľsko odmieta reformu trhu s cukrom v terajšej forme a presadzuje jej odloženie. Francúzskej Konfederácii pestovateľov cukrovej repy, ktorá združuje 30-tisíc pestovateľov, sa nepáči bezcolný dovoz cukru do EÚ z najchudobnejších krajín sveta, ktorý sa únia zaviazala povoliť od roku 2010. Obáva sa, že inak budú tieto krajiny vyvážať do EÚ aj cukor, ktorý nevyprodukovali, ale kúpili za svetové ceny. Tie sú výrazne nižšie ako ceny v únii.
Neziskové organizácie reformu kritizujú z iného dôvodu. Zdá sa im nedostatočná a chceli by vyššiu redukciu výrobnej kvóty EÚ a zvýšenie dovozu z rozvojových krajín. Podľa Bruselu to však nie je reálne. Uvoľnené pozície by podľa neho obsadila Brazília a ďalší producenti z relatívne vyspelých krajín. Sedemdesiat percent spotreby cukru v EÚ tvorí priemyselná spotreba. Cukrový režim zvyšuje náklady firiem, ktoré používajú cukor ako vstup do výroby, a znižuje tak ich konkurenčnú schopnosť. Najväčším európskym cukrovarom podľa investičnej banky Merrill Lynch hrozí v dôsledku reformy pokles ziskovosti až o tridsať percent.
