Vízia podniku Barum Continental
Barum Continental sídliaci v Českej republike v Otrokoviciach neďaleko Zlína sa stal najväčším výrobcom osobných pneumatík v Európe. Podnik dlhodobo vykazuje strmý nárast výroby a predaja. V súčasnosti produkuje asi 12 mil. výrobkov za rok, perspektívne sa počíta až s 18 mil. pneumatík ročne. Obdobnú dynamiku vykazuje vývoj finančných ukazovateľov. Čisté tržby dosiahli v roku 1999 takmer 14,8 mld. Kč, t.j. o 23 % viac ako v roku predchádzajúcom. Tomu zodpovedá historicky najvyšší objem čistého zisku v čiastke presahujúcej 1,5 mld. Kč, čo predstavuje takmer trojnásobný medziročný rast.
Podnik je členom koncernu Continental AG, druhého najväčšieho producenta pneumatík v Európe, štvrtého na svete. Svojimi ekonomickými výsledkami sa zaraďuje medzi najlepšie podniky tohto koncernu. Patrí mu významné postavenie najmä na trhoch krajín CEFTA. Je dodávateľom popredných výrobcov osobných automobilov ako Volkswagen, Seat, Škoda, Opel, Renault, Peugeot, Fiat či BMV. Disponuje strojovým vybavením a technológiou na úrovni svetového štandardu a modernou organizáciou výrobných, administratívnych a riadiacich činností. Výborné ekonomické výsledky sa odrážajú aj vo vysokej úrovni miezd. V roku 1999 dosahovala priemerná mzda pracovníkov podniku výšku takmer 20 tis. Kč, priemerná mzda v Českej republike sa pohybovala okolo 12,3 tis. Kč.
Barum Continental
Barum Continental sa už niekoľko rokov umiestňuje v ankete organizovanej združením CZECH TOP medzi desiatimi najobdivovanejšími firmami pôsobiacimi v Českej republike. Ako je možné, že práve tento podnik vyšiel z procesu transformácie víťazne a stal sa podnikom svetovej triedy, zatiaľ čo väčšina veľkých českých podnikov sa dodnes nachádza vo vážnych ťažkostiach, pričom mnoho z nich sa dostalo až do konkurzu?
Začiatok histórie podniku sa datuje do roku 1924, keď bola v Otrokoviciach začatá výroba pre obuvnícky priemysel v rámci firmy Baťa Zlín. V duchu Baťovej vízie „nebudeme obúvať len ľudí, ale aj autá“, sa v roku 1932 začalo s výrobou pneumatík pre automobily. V nasledujúcich rokoch výroba prudko stúpala, kvalita dosahovala svetovú úroveň. Vojnové roky priniesli hlboké výrobné zmeny, bombardovanie spôsobilo značné materiálne škody. V roku 1945 bol koncern Baťa znárodnený. V roku 1946 vznikla zo začiatočných písmen firiem Baťa, Rubena Náchod a Mitas ochranná známka Barum.
V roku 1953 sa z bývalého Baťovho koncernu stal národný podnik Svit, z ktorého bol po piatich rokoch otrokovický výrobca vyčlenený ako samostatný podnik s názvom Rudý Říjen. Ten sa stal následne súčasťou výrobno-hospodárskej jednotky České závody gumárenské a plastikářské (VHJ ČZGP). Toto podnikové združenie malo solídny výrobný a výskumno-vývojový potenciál, ktorého zúročenie však narážalo na bariéry vtedajšieho režimu. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bola v podniku realizovaná rozsiahla výstavba. Na výrobnom zariadení dovezenom zo západnej Európy sa spustila výroba radiálnych pneumatík. V roku 1983 boli podľa vlastnej technológie vyrobené prvé pneumatiky pre nákladné automobily v celooceľovej úprave, ktorých výrobou sa podnik zaradil medzi neveľa výrobcov tohto druhu pneumatík vo svete.
Novembrom 1989 sa skončila etapa vývoja v centrálne riadenom hospodárstve, v ktorej si značka Barum dokázala udržať solídnu povesť a postavenie v celosvetovom meradle. VHJ ČZGP sa rozpadla. Od 1. 12. 1989 bol podnik registrovaný ako samostatný subjekt pod názvom Barum Otrokovice, a. s.
Ako sa dnes po viac ako desiatich rokoch jednoznačne javí, kľúčovým momentom určujúcim v rozhodujúcej miere úspešnosť ďalšieho vývoja podniku bol sám začiatok transformačného procesu. Barum Otrokovice sa v tomto rozhodujúcom okamihu nachádzal v šťastnej konštelácii. Na jednej strane pomerne dobrý, konkurencieschopný podnik, v ktorého podnikovej kultúre neboli ani po desaťročiach socializmu úplne zmazané stopy baťovskej tradície, na druhej strane osobnosť stratéga stelesnená v postave Ing. Pavla Pravca.
Tento muž patril k dlhoročným zamestnancom podniku, ale za predchádzajúceho režimu nezastával žiadne riadiace funkcie. V osemdesiatych rokoch pôsobil ako zástupca podniku v zahraničí, kde získal cenné skúsenosti najmä v kontaktoch s obchodnými partnermi. Na scénu vstúpil na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Barum Otrokovice stal protagonistom transformácie podniku. V typológii vedúcich pracovníkov patrí Ing. Pravcovi nepochybne miesto medzi selfmademanmi. Silná osobnosť, človek, ktorý neskrýva svoje názory, ktorý sa za akejkoľvek situácie správa úplne prirodzene, človek s dobrými odbornými znalosťami a značnými skúsenosťami, ktorý sa spolieha predovšetkým na „zdravý sedliacky rozum“.
Tento konceptor transformácie podniku mal od začiatku jasnú víziu, ktorú by bolo možné zhrnúť takto: „Svet smeruje míľovými krokmi ku globalizácii. V zostrujúcej sa konkurencii obstoja a budú prosperovať len veľké a silné podniky. Preto je potrebné do niektorého z nich sa čo najskôr začleniť, a to ako plnohodnotný, rovnoprávny a atraktívny partner“.
A tak v období, keď sa mnoho veľkých podnikov potkýnalo v bezvládí predprivatizačnej agónie, realizoval Ing. Pravec spolu s tímom najbližších spolupracovníkov kroky na naplnenie svojej vízie.
Treba pripomenúť, že v tom čase, teda v priebehu prvej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, prevládala iná predstava uplatňovaná vo väčšine transformujúcich sa podnikov a podporovaná politickou doktrínou vtedajších vlád. Bola to predstava o československej, neskôr českej ceste. Išlo predovšetkým o privatizáciu do rúk domácich investorov, a to najmä využitím kupónovej metódy. Spolu s tým šlo o rozbitie veľkých podnikov a podnikových združení (tzv. výrobno-hospodárskych jednotiek) s cieľom likvidovať staré mocenské štruktúry, podporiť konkurenciu a dosiahnuť reštrukturalizáciu.
