Česká republika má 17 operačných programov, ktoré majú pomôcť pri naplnení nasle-dovných strategických cieľov:
1. Konkurencieschopná ekonomika – v rámci tohto strategického cieľa sa bude podporovať vytváranie konkurencieschopného podnikateľského sektora, pričom prioritnými je podpora výskumných a vývojových kapacít zameraných na technologické inovácie, ako aj stabili-zácia sektora cestovného ruchu a využívanie domáceho kultúrneho dedičstva.
Niektoré typy verejných výdavkov sú primárne určené pre rozvoj samotnej národnej ekonomiky, ale zároveň môžu byť prospešné pre zvyšovanie atraktivity krajiny pre zahranič-ných investorov (výdavky do infraštruktúry, rozvoja ľudského kapitálu apod.). Do tejto oblas-ti môžeme zaradiť i možnosť využívania európskych zdrojov – európske štrukturálne fondy sú určené na podporu konvergencie, konkurencieschopnosti a rozvoja regiónov v členských kra-jinách EÚ.
Tieto finančné prostriedky teda zároveň predstavujú významný potenciálny zdroj, ktorý napomáha rozvoju ľudského kapitálu, modernizácii infraštruktúry, ale i skvalitňovaniu podnikateľského prostredia.
Až donedávna nemalo Slovensko príliš dobrú štruktúru pomoci pre zahraničných investorov. Od 1. 1. 2008 preto nadobudol účinnosť nový Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci. V rámci ustanovení nového zákona sa rozoznávajú štyri hlavné kategórie investičných projektov, na ktoré sa poskytuje regionálna investičná pomoc a pomoc v zamestnanosti: v rámci priemyselnej výroby, technologických centier, centier pre strategické služby a v rámci cestovného ruchu. Podmienky na poskytovanie investičnej pomoci sa odvíjajú podľa zamerania projektu a nezamestnanosti v regióne, pričom vyššia pomoc sa poskytuje projektom s vyššou mierou sofistikovanej výroby a pridanej hodnoty.
Veľkosť investičného stimulu pre zahraničného investora je v Poľsku závislá od konkrétneho projektu a od charakteristík jednotlivých investícií, odvíja sa však aj od celkového objemu poskytnutých stimulov v danom fiškálnom roku, či už z monetárneho hľadiska, alebo hľadiska objemu poskytnutých stimulov.
Poľsko využíva na pritiahnutie investorov viacero aktivít, vrátane regionálnych, hori-zontálnych a sektorových nástrojov pomoci. Regionálna pomoc je v Poľsku primárne zamera-ná na podporu nových investorov v regiónoch, ktoré vytvárajú menší HDP na obyvateľa ako 75 % z priemeru EÚ. V súčasnosti spadajú pod túto hranicu všetky poľské regióny, pričom v rámci krajín V4 dosahujú najvyššie priemerné hodnoty garantovanej štátnej pomoci.
Pri splnení podmienok a pravidiel EÚ sa v Maďarsku môžu poskytovať investičné stimuly na základe udelenie dekrétu o investičných stimuloch, alebo na základe udelenia dekrétu o daňových stimuloch. Maďarská vláda vidí svoje priority hlavne v oblastiach podpory priemyslu, v oblasti dopravy a logistiky, v oblasti ľudských zdrojov, výskumu a vývoja, ces-tovného ruchu, alebo v oblasti životného prostredia a energetiky, či v oblasti verejných slu-žieb a podpory regiónov.
Existujúci rámec investičnej pomoci sa snaží potenciálnym investorom poskytnúť maximálne možný objem pomoci. Česká republika poskytuje investičné stimuly hlavne v rámci priemyselného sektora a v oblasti centier služieb a technológií, pričom sa v posledných rokoch presadzuje väčšia podpora programom sofistikovaných projektov inovatívneho charakteru, ako sú napríklad technologické centrá, na úkor podpory projektov v priemysle.
Podmienky pre udelenie investičných stimulov sa líšia od sektora k sektoru, pričom podpora investícií sa týka týchto kľúčových oblastí: automobilového priemyslu, leteckého a kozmického priemyslu, strojárenstva, elektrotechniky a elektroniky, Life Sciences, informačných technológií a vývoja softwaru, zdieľaných služieb, nanotechnológií, obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energií.
Investičné stimuly udeľované krajinami V4 sa poskytujú na základe rám-cových podmienok určených Európskou komisiou a legislatívou platnou v danej krajine. Po vstupe krajín V4 do EÚ musí byť konkrétna pomoc pre investora v súlade so zákonmi platnými pre celú EÚ. To však neznamená, že formy pomoci a proces ich získavania sú v jednotlivých krajinách rovnaké. Krajiny V4 majú rozdielne štruktúrované systémy podpory investícií, pričom ich v rámci súťaže medzi sebou nezriedka flexibilne prispôsobujú v prospech veľkých investorov, alebo hlavných priorít stratégie rozvoja.
Priame zahraničné investície (ďalej ako PZI) sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu. PZI tak ako ich chápeme dnes sa začali vo väčšom rozsahu objavovať na konci 19. stor. a boli spojené s britskou imperiálnou koloniálnou ríšou. Priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej investície).