Priame vedenie spolupracovníkov a podriadených tvorí hlavnú náplň činnosti všetkých manažérov. Schopnosť efektívne viesť iných, predstavuje jednu z rozhodujúcich kompetencií manažéra. Vodcovstvo býva popisované ako vplyv, či umenie takého ovplyvňovania ľudí, aby sa snažili ochotne a s nadšením dosahovať ciele, ktoré pred nimi stoja. „Je to sociálny proces ovplyvňovania činnosti jednotlivcov alebo skupín, ktorého výsledkom je dobrovoľná spoluúčasť uvažovaných osôb na dosahovaní stanoveného cieľa“.
Kategória: Manažment
Plánovanie, rozhodovanie
Každý podnikateľ si musí urobiť jasnú predstavu o tom, v akom odbore chce podnikať, ako si predstavuje svoje podnikanie a aké výsledky, vrátane finančných, chce dosiahnuť. Musí teda uvažovať smerom do budúcnosti – musí plánovať. Jednou zo základných funkcií manžmentu je proces cieľov podniku, stanovenia prostriedkov na ich dosiahnutie a spôsobov, ktoré umožnia ciele splniť, nazývaný plánovanie. Ciele podniku musia byť vymezené vecne, merateľne a zároveň časovo ohraničené. Je ich možné splniť pomocou pracovných, materiálových, kapacitních a peňažných prostriedkov. Úlohou plánovania a rozhodovania manažéra je, čo najdôkladnejšie stanoviť dosiahnutie stanovených cieľov, aby bol očakávaný výsledok čo najefektívnejší. Read More
Manažment ako riadenie podniku a štruktúra podnikového manažmentu
V riadení malých i veľkých podnikov, bez ohľadu na oblasť podnikania, pri vedení obchodu, nemocnice, či reklamnej agentúry, v štátnej správe, pri vedení futbalového oddielu, proste čohokoľvek, kde výsledok nezávisí len na jednotlivcovi, ale od toho, ako dobre sa darí dosahovať vytýčené ciele s pomocou iných ľudí, môžeme hovoriť o manažmente.
„Pojmom manažment je niekedy označovaná skupina ľudí, ktorí vykonávajú riadiace funkcie, sú teda manažérmi.“
Manažment ako skupina ľudí, ich úlohy a funkcie manažmentu
Súčasné trendy v teórii a praxi manažmentu
Zatiaľ čo 80. roky 20. storočia boli poznamenané najmä snahou účinne reagovať na japonskú výzvu, ďalšie roky boli silno poznamenané nástupom globalizácie a jej dôsledkami. Vo vyspelých krajinách nasýtenosť trhu spomaľuje rast potrieb, to vyvoláva potrebu prechodu od „trhu dodávateľov“ k „trhu zákazníkov. Rastie tlak na konkurencieschopnosť, tlak na potrebu vyrábať lacno a kvalitne, rýchlo inovovať, poskytovať vysokú úroveň služieb. Rozvíjajú sa informačné technológie a rastú možnosti ich využitia. Globalizácia trhu prináša nové výzvy a nové možnosti, no na druhej strane rozpory a ohrozenia. Posiľňuje sa vplyv nadnárodných spoločností, ktoré najmä po pádu socializmu expandujú do nových krajín. Zmena dynamiky externého prostredia prináša okrem príležitostí aj nečakané riziká a hrozby. Read More
Charakteristika, stratégia a ciele podniku
Z ekonomického hľadiska je podnik ekonomický právny subjekt, právnická osoba, ktorá premieňa vstupy inputy (práca, pôda, kapitál) na výstupy outputy (tovary a služby) za odmenu. Zmyslom existencie podniku je splnenie vytýčených cieľov, uspokojenie potrieb tretích osôb (spotrebiteľov), ale aj zamestnancov a vlastníkov a hlavne dosahovanie zisku.
Spoločenská zodpovednosť podnikov
Empirizmus
V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický prístup, založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Najvýznamnejším empirikom po 2. svetovej vojne je Peter Drucker, ktorý viac ako 40 rokov výrazne ovplyvňuje manažérske myslenie. Je pre neho charakteristický široký záber skúmania a rozpracovania praktických otázok manažmentu. Po prvýkrát formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia a ako súboru poznatkov na riadenie podnikovej činnosti. Podľa neho všetci manažéri musia vykonávať 5 základných činností: Read More
Manažment a jeho pojmové vymedzenie
Pojem manažment možno chápať a interpretovať v štyroch významoch. Manažment ako proces, profesia, vedná disciplína a umenie.
Manažment ako proces vyjadruje skutočnosť, že manažment je praktická činnosť manažéra, ktorá predstavuje súbor aktivít na dosiahnutie cieľa. Manažment v tomto zmysle je dynamický proces, ktorý sa začína definovaním cieľov, pokračuje ich realizáciou až po kontrolu. Ide o neprestajne sa opakujúci cyklus činností.
Manažment ako profesia sa traduje od obdobia, ktoré je známe pod názvom „manažérska revolúcia“. Ide o obdobie od polovice Read More
Nová“ teória manažmentu
Po 2. svetovej vojne sa rozšíril interdisciplinárny charakter teórie manažmentu najmä aplikovaním poznatkov nových vied. Vznikla „nová “, „moderná “ teória manažmentu, ktorá nie je po obsahovej stránke celkom vykryštalizovaná a prepracovaná.
Rozhodovací prístup
Predstavitelia tohoto smeru vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí, na ktoré pripadá aj vysoký podiel času z jeho celkového cyklu. Pozornosť sa sústreďuje na 2 problémy, pri ktorých sa hľadajú možnosti ako zdokonaliť rozhodovanie, a to:
- na vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania, s čím súvisí vznik heuristiky
- na vypracovanie a využívanie takých spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať čo najefektívnejšie riešenie spomedzi možných variantov.
Prínos Japonského manažmentu
Japonský manažment sa stal pojmom najmä v 70. rokoch, keď sa západný manažment dostal do určitej krízy. Na zmeny vo svetovom ekonomickom a politickom prostredí odpovedajú japonskí manažéri využitím vlastných sociálno-kultúrnych zvláštností a dôsledným rešpektovaním toho, čo výsledky manažérskej teórie a praxe doteraz priniesli. Zvláštnosti japonskej školy sa prejavovali vo vzťahu zamestnancov k podniku, v systéme personálnej práce, založenej na celoživotnom zamestnaní, služobnom postupe a systéme odmeňovania. Racionálnym využitím modernej teórie manažmentu sa stali japonské podniky efektívnejšie, rýchlejšie reagovali na zmeny prostredia, prinášali kvalitnejšie výrobky. Medzi najznámejšie metódy uplatňované v japonských podnikoch patria najmä:
Read More
Škola „ľudských vzťahov“/Behavioristická (human relations)
Z dôvodu kritiky klasickej teórie pre jej pohľad na človeka len ako na stroj, vznikol nový prístup – neoklasická teória /behavioristická koncepcia/. Základom tejto teórie sú behavioristické vedy, ktoré zdôrazňujú psychologicko-sociálnu stránku. Upriamili pozornosť na človeka, všímali si skupinové správanie a konanie ľudí, sledovali konflikty a spoluprácu, komunikáciu, štýl vedenia. Na základe psychologických a sociologických poznatkov tento smer odvodzuje odporúčania na výber a rozmiestňovanie pracovníkov, na vedenie ľudí a ich stimuláciu. snaží reagovať na príliš ekonomické prístupy taylorizmu. Niektorí autori ju považujú za jednu z klasických prístupov k manažmentu, iní v nej vidia počiatok nástupu širšej skupiny behavioristických prístupov. Read More