Silné a slabé stránky slovenských dopravcov
Na Slovensku podniká v medzinárodnej nákladnej doprave a autobusovej doprave takmer 2 500 podnikateľov. Združenie cestných dopravcov Česmad Slovakia zastupuje viac ako 1 600 subjektov, čo predstavuje 67 % trhu. Pre slovenských dopravcov bude vstup do EÚ zaťažkávajúcou skúškou. Mnohí si myslia, že neprežijú. Po zrušení hraníc rapídne klesli čakacie lehoty kamiónov a zefektívnila sa ich prevádzka. Takmer tretina súčasného počtu vozidiel tak zostane nevyužitá. To zvýši konkurenciu a prinesie likvidáciu veľkého počtu podnikov, pretože v súčasnosti je podnikanie v cestnej doprave na Slovensku na hranici rentability. Dopravné podniky sa preto obávajú, že ich trhy prevezmú bohatší a vysoko efektívni konkurenti z krajín EÚ. Slovenským dopravcom sa totiž stále zvyšujú náklady, rastú ceny nafty, povinného zmluvného poistenia a diaľničných poplatkov v zahraničí. Musia sa vysporiadať s vysokou cestnou daňou, ktorá je trojnásobne vyššia, než je minimálna sadzba v únií.
Podľa generálnej tajomníčky združenia Česmad prinesol len rast spotrebnej dane z minerálnych olejov slovenským automobilovým dopravcom od 1. augusta 2004 zvýšenie prevádzkových nákladov približne o 3 %. Česmad ďalej vypočítal, že aktuálne priemerné prevádzkové náklady sú približne 34 Sk na kilometer, z čoho zhruba 36 % tvorí cena pohonných látok, 27 % mzdy a odvody a približne 30 % lízing.
Prednosti a nedostatky
Slovenskí dopravcovia majú v medzinárodnom porovnaní silné aj slabé stránky. K tým silným patria predovšetkým nízke mzdy, jazykové znalosti, ochota vodiča cestovať a znalosť miestnych podmienok. To všetko prepravca či zasielateľ zaručene ocení. Ani slabé stránky sa však nedajú ignorovať. Patria k nim staršie a menej spoľahlivé vozidlá, nedostatok hotovosti na účte či možnosť finančných záruk za náročnú objednávku, práve tak obmedzená znalosť logistiky a kontakty so zasielateľskými podnikmi. Pritom podnikatelia na Slovensku disponujú viac ako 10 tisíc nákladnými vozidlami, z ktorých takmer polovica má celkovú hmotnosť väčšiu ako šesť ton a približne 40 % vozidiel je starších ako šesť rokov. V medzinárodnej cestnej nákladnej doprave SR však 40 % všetkých podnikateľov vlastní iba jedno nákladné vozidlo a tretina dopravcov najviac tri vozidlá. O povolenia na prepravu na území cudzích štátov žiada ročne vyše tisíc prepravcov.
Prísnejšie kritériá
Kapacita vozidlového parku niekoľkonásobne prevyšuje potreby slovenského zahraničného obchodu. Modernejším vozidlovým parkom disponujú najmä malé a zároveň nové podniky, ktoré vznikli za účelom medzinárodnej kamiónovej dopravy. Podľa združenia Česmad sú však kapitálovo slabé a odkázané na veľké, najmä zahraničné zasielateľské podniky. 70 % z celkového počtu slovenských dopravných podnikov preukázalo nižšie vlastné imanie ako 5 tisíc eur na vozidlo a až 80 % podnikov malo celkové vlastné imanie nižšie ako 9 tisíc eur v roku 2003. Česmad preto pri príprave vstupu Slovenska do Európskej únie odporúčal sprísnenie požiadavky na preukazovanie finančnej spoľahlivosti, teda vlastného imania, z pôvodných 1,5 tisíc eur na vozidlo na 9 tisíc eur na prvé vozidlo a 5 tisíc eur za každé ďalšie vozidlo. Žiadal tiež sprísnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť žiadateľov o koncesiu na podnikanie v nákladnej doprave.
Nielen cena
Z Eurostatu, databázy štatistického a informačného systému EK vyplýva, že dôležitosť cestnej nákladnej dopravy v smere východ – západ je stále relatívne nízka. V priemere vyše 80 % cestnej nákladnej dopravy týmto smerom vykonávajú dopravcovia z krajín strednej a východnej Európy. Celkové náklady na medzinárodnú prevádzku nákladných vozidiel z EÚ sú v priemere o 60 % vyššie, ako vykazujú napríklad slovenskí dopravcovia. Pri vnútroštátnej nákladnej doprave je tento rozdiel ešte výraznejší. Dopravcovia EÚ sa preto obávajú straty trhového podielu. Dopravné podniky krajín strednej a východnej Európy sa zase obávajú, že ich trhy prevezmú vysoko efektívne podniky krajín EÚ s lepšími znalosťami logistiky a mohutnejšími finančnými zdrojmi. V súčasnosti v cestnej doprave na Slovensku prevláda nadbytok dopravných kapacít a hospodárska súťaž začína byť agresívna. V najbližšom období treba počítať s tým, že najmä veľké podniky z krajín EÚ budú zakladať na území SR vlastné dcérske spoločnosti. Profesionálnu neskúsenosť manažérov, napríklad neznalosť medzinárodných predpisov a nedostatočnú predvídavosť vývoja hospodárskej situácie, možno označiť za potenciálny zdroj zániku niektorých podnikov v procese hospodárskej súťaže. Skúsenosti z predchádzajúceho obdobia ukazujú, že pri uspokojovaní prepravných potrieb v konkurenčnom prostredí nie je vždy rozhodujúca cena, ale najmä kvalita poskytovaných služieb.
