Pivovarníctvo na Slovensku pod ťarchou spotrebnej dane
Výrobcovia piva na Slovensku predpokladali, že spotreba piva dostane od začiatku nového milénia rastový trend. Tomu prispôsobili aj investície, ktoré sa v jednotlivých podnikoch pohybovali od niekoľkých stoviek až po miliardy korún. Dosiahnutie rastových cieľov by mali podporiť masívne marketingové kampane. Výrobcovia sa domnievali, že veľké objemy predaja zabezpečia dostatočnú rentabilitu aj pri nízkej cene. Zvýšenie spotrebných daní z piva v roku 2003 bolo však sklamaním. Ostré protesty pivovarov proti daniam vypukli hneď v lete 2003 ešte pred ich zmenou. Niektorí pivovarníci už v predstihu vyslovili obavu, že spotreba klesne o viac ako pätinu a prevádzky sa začnú zatvárať. Zatiaľ to v dvoch prípadoch urobil iba Heineken a celoslovenská výroba sa pri porovnaní rokov 2002 a 2004 znížila reálne o 13 %.
Hoci manažéri slovenských pivovarov sa aj naďalej sťažujú na vysoké dane z piva, v súčasnosti posudzujú vyhliadky odvetvia komplexnejšie. Predseda predstavenstva Heineken Slovensko, a. s. Jean-Paul van Hollebeke si dnes myslí, že zavedenie vyššej dane bolo zle načasované. Slovenský spotrebiteľ podľa neho v týchto rokoch zmenil nákupné návyky v neprospech potravín, a tak kupuje menej piva aj pri nezmenených cenách. Heineken aj pri menšom predaji musel odviesť vyššiu spotrebnú daň. Kým v rekordnom obchodnom roku 2002 zaplatil štátu na dani 560 miliónov korún, v roku 2003 to bolo až o 40 % viac. Hollebeke by privítal návrat k nižšej spotrebnej dani, a keď sa kúpyschopnosť spotrebiteľov zvýši, je možné sa vrátiť k jej zvyšovaniu. Zdražovanie piva je cesta do slepej uličky, pretože súčasnú daň na pivo spotrebiteľ nedokáže absorbovať a pivovary to vháňa do krízy.
Pivovar Steiger
K sťažnostiam sa pripája aj majiteľ menšieho pivovaru Steiger zo stredoslovenských Vyhní Eduard Rada, ktorý je toho názoru, že štát by sa mal zaujímať nielen o plnenie zdrojov v štátnom rozpočte, ale aj o stabilitu odvetvia. Porovnáva situáciu s vinárstvom, kde sa spotrebná daň nezvyšovala. Naznačuje, že išlo o politické rozhodnutie. Existujú nepotvrdené domnienky, že niektorí politici majú blízko k najsilnejším vinárskym oblastiam na juhu krajiny. Rozhodnutie má však aj logické zdôvodnenie. Ak sa daň zvýši iba pivovarom, nemusí sa štát obávať daňových únikov. Víno na rozdiel od piva si môžu ľudia vyrobiť aj sami doma. Po zdanení vína veľkých producentov by boli domáci predajcovia zvýhodnení.
V priebehu roka 2005 sa pivovarníci a vláda začali správať ústretovejšie. Udržiavajú vecný dialóg, ktorý by mohol zlepšiť podmienky na podnikanie a dospieť k zníženiu dane. Odvetvie nežiada dotácie a ani by to nemalo zmysel, pretože Európska komisia by to nepovolila. Majiteľ Steigera E. Rada navyše oceňuje, že okrem ministerstva financií začalo s pivovarmi o ich situácii rokovať aj ministerstvo hospodárstva. Slovenské združenie výrobcov piva a sladu stále žiada, aby sa terajšia slovenská spotrebná daň na pivo vrátila na minimá vyžadované úniou, ako v Česku a Nemecku, ktoré patria medzi najsilnejšie pivovarnícke krajiny. Pri najpredávanejšom desaťstupňovom piva by združenie chcelo znížiť daň z terajšej úrovne päťsto korún na jeden hektoliter na tristo korún. Zvýhodnenú daň pre malé pivovary s ročnou produkciou piva pod dvestotisíc hektolitrov požaduje združenie znížiť z 370 na 150 korún.
Snahy pivovarníkov o nižšie dane však naďalej narážajú na tvrdošijný postoj ministerstva financií. Neuvažuje sa žiadnom znižovaní spotrebných daní na pivo. V Európskej únii nastáva práve opačný trend, pretože sa pripravuje zvýšenie povolených minimálnych sadzieb. Z poklesu spotreby ministerstvo viní samotné pivovary, ktoré varovali spotrebiteľov pred zvýšením cien v dôsledku zvýšenia dane, hoci cena piva na pultoch sa reálne nezvýšila. Slovensko má najlacnejšie pivo v celom stredoeurópskom regióne a ja daňové zaťaženie je jedno z najnižších.
Predstavitelia pivovarníckeho združenia predpokladajú, že pokiaľ by ceny piva išli hore, zníženie spotreby by bolo ešte výraznejšie. Zavedenie vyšších daní navyše prišlo podľa nich v zlom čase. Práve v roku 2003 sa dlhodobo stratové slovenské pivovarníctvo konečne dopracovalo k strate iba pätnásť miliónov korún. Ak by sa so zvýšením dane počkalo, mohli sa konečne objaviť zisky. Strata za rok 2002 bola 239 miliónov korún. Naposledy pivovarníctvo ako celok dosiahlo zisk v roku 1999. Stratovosť je zrejme výsledkom najlacnejšieho piva v celej strednej Európe a zmenu môže priniesť len zníženie daní alebo zvýšenie kúpyschopnosti obyvateľstva. Stanovisko ministerstva k dani sa nemení, a preto pivovary musia dúfať najmä vo zvýšenie spotreby. Konanie jednotlivých podnikov pritom ukazujú, že na zvládnutie zlého obdobia si zvolili dve odlišné cesty.
Prvou je udržanie nižších cien piva v záujme čo najmiernejšieho zníženia predaja. To vytvorilo tlak na efektívnosť podnikania. Iné pivovary sa daň naopak snažili premietnuť do cien, aby zachovali vyrovnané hospodárenie aj na úkor väčšieho zníženia výroby. Všetkým výrobcom je však už jasné, že kapacita odvetvia je väčšia ako je kúpyschopný dopyt. Pôvodné ceny zachovali dva najväčšie podniky na trhu. Prvým je trhový vodca Heineken, ktorý po zatvorení prevádzok v Martine a Nitre prevádzkuje už iba dva pivovary, a to v Hurbanove a Rimavskej Sobote. Dvojka na trhu sa nachádzala v ľahšej východiskovej situácii. Východoslovenský Šariš, a. s., Veľký Šariš, ovládaný koncernom SABMiller, vyrába iba na jednom mieste s výrazne užším sortimentom značiek. Kým Heineken v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 znížil výrobu o 9 % na necelé dva milióny hektolitrov, Šariš znížil iba o 4,5 % a vyrobil tesne nad milión hektolitrov piva. Oba podniky sa tak dostali pod celoslovenský priemer poklesu trhu. Pri výraznejších obmedzeniach výroby u iných producentov Šariš nakoniec svoj trhový podiel zvýšil z 24 až na 26 % a Heineken udržal svojich 46 % výroby slovenského piva. Oba najväčšie pivovary sa rozhodli zvýšenie dane zobrať na seba, je to však zrejme len krátkodobé riešenie. Majitelia Heinekenu očakávajú návratnosť vložených investícií a nikdy nepredpokladali, že slovenské pivovarníctvo sa dostane do daňového patu. J. Hollebeke odmieta možnosť odchodu Heinekenu zo Slovenska aj napriek zložitej situácii. Zahraničná centrála vyslovila podniku na Slovensku dôveru. Po zavedení vyšších daní už dokončil vynútenú reštrukturalizáciu a najmä po očakávanom zvýšení kúpyschopnosti slovenských spotrebiteľov vidí budúcnosť pozitívne.
